Sila ženy: Dominika si kabelky nosí ako suveníry z ciest. Najnáročnejšou kráča v súkromí

Dominikin štýl sa rokmi menil, tak ako aj jej prístup k sebe samej. Čím si musela prejsť, kým sa z nej stala žena, akou je dnes?

Ak nejakú ženu oslovíme na spoluprácu, musí nás niečím zaujať. Dominika Bleščáková je 24-ročná influencerka, ktorá na svoj vek s obrovskou odvahou píše na tému duševného zdravia. Hlavnou témou jej príspevkov je láska k sebe samej. Za všetko hovorí jej citát:

"Sebaláska pre mňa znamená akceptovanie sa takej, aká v danom momente som, zatiaľ čo kontinuálne pracujem na tom, aká chcem byť. Bez zbytočnej kritiky, tlaku a perfekcionizmu."

Práve tak vyrábame naše kabelky - aby sme podčiarkli to, čo máte na sebe rady. Teší nás, že si Dominika obľúbila našu jedinečnú Izabellu z kolekcie Srdce Európy určenú pre ženy, ktoré sa neboja vykročiť z davu a ísť svojou cestou. 


Prečítajte si, čo Vás zaujíma:

Móda

Ženskosť

Sebaláska

Ženské priateľstvá

Depresia

Šťastie

O móde

Aký je tvoj vzťah k móde? Mení sa postupne s vekom?

To teda áno a som za to veľmi vďačná (smiech). Kedysi bol môj štýl totiž dosť extravagantný a uletený, preto sa teším, že s vekom prichádza striedmosť a nadčasová jednoduchosť. Keďže môj život je aktuálne obmedzený najmä na home office a venčenie psíka, módu až tak neriešim, o to viac sa ale, samozrejme, teším, keď sa môžem niekam nahodiť.

Aký štýl uprednostňuješ?

Som taký chameleón. Nesledujem žiadne trendy ani štýly, nosím proste to, čo sa mi práve páči a hlavne mi to sedí a cítim sa v tom pohodlne.

Aké sú tvoje obľúbené farby?

Ružová a všetky jej odtiene doladené bielou, béžovou, sivou či čiernou.

Rada nosíš kabelky alebo skôr tašky/ruksaky?

Páčia sa mi kabelky, ale z praktických príčin ich nemám kam nosiť, čiže vyhrávajú ruksaky.

Máš nejaký špeciálny zážitok súvisiaci s kabelkou?

O mne je známe, že si nosím kabelky ako suvenír z ciest. Niekto si kupuje magnetku, niekto tričko, ja kabelku. (smiech)

Čo ti v kabelke nikdy nesmie chýbať?

Mobil, slúchadlá, vreckovky, kľúče, rúško a mlsky pre moje šteniatko.

O ženskosti

Zamrzí Ťa viac kritika od muža či ženy - alebo to nerozlišuješ?

Asi nerozlišujem, celkovo sa len vždy tak zamyslím, čo môže k tomu toho človeka viesť. Niečo iné je konštruktívna kritika s cieľom toho človeka usmerniť či posunúť a iné je nevyžiadaný názor či urážka. To ale veľa ľudí asi nevie rozlíšiť...

Za akú ženu sa považuješ a akou ženou túžiš byť?

Asi som bola dlhú dobu stratená a teraz sa postupne nachádzam. Ešte asi ani sama úplne neviem, aká som, ale už aspoň viem, aká nechcem byť a aj to je niekedy dosť. Nechcem sa viac podriaďovať, prispôsobovať ani žiť podľa očakávaní druhých. Chcem byť proste len sama sebou, so svojimi náladami aj všetkým, čo ku mne patrí. Chcem byť vyrovnaná, sebavedomá a spokojná a budem sa snažiť byť vždy tým najlepším vzorom pre svoje deti, ktoré, pevne verím, jedného dňa budem mať.

Čo si ako prvé predstavíš pod pojmom ženskosť?

Nežnú silu. Krásny a dokonalý kontrast, ktorý je u nás žien jedinečný.

O láske k sebe

Čo pre teba znamená sebaláska? Ako pracuješ na jej budovaní?

Sebaláska pre mňa znamená akceptovanie sa takej, aká v danom momente som, zatiaľ čo kontinuálne pracujem na tom, aká chcem byť. Bez zbytočnej kritiky, tlaku a perfekcionizmu.

Myslíš, že je v našej spoločnosti nastavené vnímanie žien správne?

Bohužiaľ nie. Ale už sa to pomaly mení a formuje, z čoho sa veľmi teším.

Sme my Slovenky podľa Teba vo všeobecnosti vychovávané správne?

Otázkou je, čo je správne. Pre každého to totiž môže byť niečo iné. Neviem to globalizovať, každopádne, ja som obklopená ženami, ktoré by si mohli jednoznačne viac veriť.

O ženských priateľstvách

Akými ženami sa obklopuješ?

Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, či ako? Buď mám pri sebe podobne nastavené ženy alebo absolútne protiklady, ktoré ma majú niečo naučiť. Nič medzi tým. (smiech)

Máš nejaký ženský vzor?

V niektorých veciach je to určite moja mamina, aj keď v týchto témach sebalásky či sebadôvery som vzorom skôr ja pre ňu. Avšak ona bola a aj je určite ženou, ktorá môj život formuje najviac.

Ako vnímaš ostatné ženy? Dokážu ťa motivovať?

Určite áno. Veľmi sa teším a vždy ma to nakopne, keď spoznám nejakú úspešnú a ambicióznu ženu. Naša spoločnosť sa často snaží podprahovo medzi nami rozdúchavať rivalitu, ja si však myslím, že spolu sme oveľa silnejšie.

O depresii

Ako reagovali ľudia na to, keď si začala písať o depresii?

Niektorých to šokovalo, iných zamrzelo, určite boli všetci prekvapení. Našťastie som však z ich strany dostala len podporné a povzbudzujúce reakcie, čo si veľmi vážim.

Prečo si sa rozhodla s tým začať? Vzniklo toto rozhodnutie v určitom okamihu alebo v Tebe dozrievalo dlhšie?

Počas mojej liečby mi celý čas chýbal niekto, kto by o podobných pocitoch písal verejne. Na Slovensku som nikoho nenašla a cítila som veľkú potrebu začať, avšak, samozrejme, počas akútnej depresie a liečby, kým som si to sama nespracovala, to nešlo. Jedného dňa som však zrazu pocítila, že som pripravená a chcem s tým ísť von. A odvtedy som sa ani raz neobzrela späť, ani to neoľutovala.

Vieš spätne povedať, čo bolo spúšťačom, čo k tomu prispelo?

Nebol tam žiadny konkrétny spúšťač, skôr moje celoživotné nastavenie mysle. Bola som perfekcionistka, ktorá videla vždy pohár poloprázdny a nestačili jej ani dve ruky na vymenovanie všetkého, čo bolo na mne zlé. Takýto spôsob myslenia a žitia vás nemôže doviesť k ničomu peknému. Musela som sa vlastne začať od základov „preprogramovávať“.

Čo spätne vnímaš ako najhoršie obdobie a ako sa Ti podarilo „odraziť sa z dna“?

Tých momentov bolo, bohužiaľ, viac. Najťažšie bolo ale obdobie, kedy som presvedčila samu seba, že moje psychiatrické diagnózy sú celoživotné a že už nikdy nebudem môcť viesť „normálny život“. Vtedy som stratila nádej a nemalo pre mňa zmysel ani ráno vstať z postele. Načo aj? Našťastie som to so sebou nevzdala, dala som sa na liečbu, absolvovala hodiny a hodiny terapií a dnes, po dvoch rokoch, môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že myseľ sa dá naozaj vytrénovať a nič nie je nemožné či definitívne. Pokiaľ dýchame, všetko sa dá. Len treba chcieť.

Čo sa u teba zmenilo tým, že si s tým išla von? 

Považujem to za takú súčasť mojej cesty a terapie. Mám obrovskú radosť vždy, keď mi niekto napíše, že sa vďaka mne odhodlal vyhľadať pomoc alebo že konečne pochopil, čo s ním vlastne je. Taktiež som spoznala veľa podobne naladených a zmýšľajúcich dievčat a žien, s ktorými si „rozumieme aj bez slov“, keďže sme si prešli podobnou cestou. Keďže som počas depresie trpela obrovským pocitom samoty, je to pre mňa ten najväčší dar.

Často dostávaš spätnú väzbu? Stretávaš sa aj s kritikou?

Spätnej väzby dostávam veľa, práve to ma najviac motivuje pokračovať v tom, čo robím. Kritika príde len občas a rozhodla som sa ju už ignorovať. Nechcem zbytočne venovať energiu tým, čo si to nezaslúžia.

Čo si zmenila vo svojom živote, keď si si uvedomila, že trpíš depresiou?

Ako som už spomínala, chcelo to celkovú zmenu myslenia a spôsobu života. Skončila som so školou, odstrihla som zo svojho života niektorých toxických ľudí a začala som sa venovať veciam, čo mi dávajú zmysel, bavia ma a napĺňajú. Samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou liečby sú pravidelné terapie a liečba antidepresívami.

O šťastí

Depresia nie je choroba, z ktorej sa vyliečiš a máš doživotne pokoj. Čo všetko musíš robiť pre to, aby si sa cítila dobre?

U niekoho je to jednorazová záležitosť, niekomu sa epizódy vracajú. Je to veľmi individuálne a sama netuším, či sa s depresiou ešte niekedy stretnem alebo nie. Každopádne treba zistiť, čo nám pomáha a siahnuť po tom hneď, keď cítime, že nie sme úplne okej. Nakoľko mám dobrú skúsenosť s hospitalizáciou, v prípade návratu ťažkej epizódy by som sa jej nebránila ani v budúcnosti. Okrem toho sú to, samozrejme, terapie, lieky, prípadne ich prírodné alternatívy, prechádzky v prírode, pohyb, nejaké hobby a písanie terapeutického denníka.

Čo ťa zaujíma vo voľnom čase?

Veľmi rada cestujem, varím, tancujem, čítam knihy a stretávam sa s priateľmi.

Čo pre teba znamená šťastie a čo potrebuješ, aby si sa šťastná cítila?

Veci, ktoré ma napĺňajú a dávajú mi hlbší zmysel.

Aké sú tvoje sny?

Tie si nechám pre seba. :)