Krásna, talentovaná, autentická... osobnosť herečky, ktorá sa v skutočnosti na nič nehrá, nás očarila.  

Fitneska zo seriálu Sestričky, hlavná postava filmu Celebrity s.r.o. aj seriálu Pravá tvár. To je len pár zo skúseností talentovanej Moniky, ktorá aktuálne žiari aj na doskách Slovenského národného divadla. Nás však ešte viac zaujal jej prístup k životu. Vieme, aká dôležitá je vzájomná inšpirácia žien, preto sme si ju pozvali na rozhovor k projektu Sila ženy.

Otvorene rozpráva o svojich zdravotno-estetických problémoch aj o životnom období, kedy jej bolo do plaču každý jeden deň. Ešte pred štyrmi rokmi bola slobodnou budúcou mamičkou. Dnes je šťastne zaľúbená i zasnúbená a vďaka svojim dvom dcérkam sa naučila mať rada aj seba.

Vyžaruje to z nej aj navonok - je krajšia ako kedykoľvek predtým! Sme veľmi radi, že žena ako ona nosí naše kabelky a hoci nezvykne spolupracovať so značkami, pri nás urobila výnimku a svoju „pravú tvár“ sa rozhodla spojiť práve s Dajana Rodriguez.

---

Prečítajte si, čo Vás zaujíma:

Móda

Ženské priateľstvá

Zdravie a krása

Sebaláska

Vzťahy

O móde

Čo ty a móda? Mení sa vekom tvoj vzťah k nej?

Módu som milovala od detstva. Z igelitiek a uterákov som si vyrábala šaty a chodila tak po dome. Obliekala som si babkine nočné košele a hrabala som sa v jej šperkoch. Prešla som si obdobím bielych tenisiek a hiphopérskych handier, až po vysoké štekle celú strednú školu. Na veci zo Zary som si šetrila a do oblečenia som vrážala asi najviac peňazí, ktoré som dostávala na sviatky od rodiny. Dnes si radšej doprajem jeden kvalitný, pokojne aj drahší kúsok, než desať handier z masovej predajne. Tak vnímam toto dozretie vo vzťahu k móde. Tento istý princíp aplikujem aj pri kozmetike.

Preferuješ určitý štýl alebo rada experimentuješ?

Tak nejako prirodzene idem s dobou. V šatníku mám ale zopár nadčasových kúskov, o ktorých som presvedčená, že ich vynosia aj moje baby.

Aké sú tvoje obľúbené farby?

Momentálne zemité... to je tou dobou. A ustálená farba je u mňa čierna. Je to farba elegancie v každej dobe.

Rada nosíš kabelky alebo skôr tašky či ruksaky? 

Každý, kto ma pozná, by u mňa ani nehľadal malé kabelky. A odkedy som mama už vonkoncom nie. Vždy som vlastnila obrovské tašky - odkedy som prestala nosiť školskú aktovku. Ale najčastejšie používam crossbody kabelky, výnimočne ruksaky.

Čo ti v nich nikdy nesmie chýbať?

Peňaženka, voňavka, slúchadlá, balzam na ústa, rúž a ceruzka na pery, korektor, krém na ruky, šperkovnička, servítky suché aj vlhké.

Máš nejaký špeciálny zážitok súvisiaci s kabelkou?

Jedno ráno, cestou na konzervatórium, som chcela nastúpiť do absolútne preplneného autobusu. Keby som naň nenastúpila, meškala by som. Klasika, mňa nečakajte o 10 minút skôr na mieste činu. A tak som sa odhodlane postavila na prvý schod autobusu (bol to ešte ten starý typ, kde sa dvere zaklápali). Ja som sa síce zmestila, no moja obrovská športová taška ostala vonku za zaklapnutými dverami a ja som ju vo vnútri toho autobusu držala za ramienka, až kým sa tie dvere neotvorili na ďalšej zastávke. Celý autobus sa smial, a nebolo to veru málo ľudí (smiech). No hrozný trapas...

O ženských priateľstvách

To bola jedna z príhod, na ktorých sa po čase zasmeješ, no stretávaš sa ako známa osoba aj so skutočným neprajníctvom zo strany iných žien?

Našťastie nie. Nepovažujem sa za celebritu ani influencerku s množstvom cudzích sledovateliek. Myslím, že tá hŕstka žien, ktoré ma sledujú, to robia preto, lebo to tak naozaj cítia. A o to viac si tieto moje ženy vážim.

V súkromí sa obklopuješ akými ženami?

Takými, pri ktorých dokážem byť sama sebou. Nie pri každej to viem.

Máš nejaký ženský vzor?

Myslím si, že nie. Ak nepočítame to, že túžim variť a piecť ako moja mama. Nemám vzory v nikom. Život niekoho iného môžem vnímať ako pozorovateľ, tretia osoba. Tým pádom je môj pohľad relatívny... Nedokážem obdivovať niekoho, do koho hlavy sa neviem dostať.

Ako sa teda pozeráš na príbehy iných žien – na ich úspechy i neúspechy?

Ak sa jedná o ženu z môjho okolia, som tu pre ňu – vypočujem, pomôžem, ak sa dá, pokojne aj poradím. Ale život ma naučil, že rady iných ti tvoje problémy nevyriešia, pokiaľ sa o to nepokúsiš sám. Nikto mi nevidí do hlavy lepšie než ja sama. No a z úspechov iných sa, samozrejme, úprimne teším.

Ak niekto hodnotí Teba a Tvoj život, od koho ťa kritika zamrzí viac – od muža či ženy?

Záleží na druhu kritiky. V práci to nerozlišujem. A čo sa týka zovňajšku... ženy vedia byť vypočítavé. Často z princípu nepochvália, ale ani neskritizujú. Preto, keď sa tak stane, v oboch prípadoch si to vážim. Chlap väčšinou ženu nechce urážať a tak si negatívnu kritiku nechá pre seba. V opačnom prípade je to pre mňa veľmi príjemná lichôtka a lahodí mi viac ako od ženy.

O zdraví a kráse

Si prirodzene krásna žena. V minulosti si však nebola vždy so sebou spokojná. Z čoho pramenila Tvoja nespokojnosť?

Žijeme v spoločnosti, ktorá často neodpúšťa a dnešný svet internetu k tomu veľmi neprispieva. Sociálne siete začínali v čase, keď som navštevovala strednú školu. Spolu s nimi vznikli aj „lži“, ktoré tam ľudia prezentujú ako obraz dokonalého života a ostatní tomu, samozrejme, veria. A tak sa z nás postupne stali sledovatelia cudzích „úžasných životov a dokonalých tiel a tvárí“, zatiaľ čo naša vlastná existencia každým dňom klesá na hodnote. Je to občas deprimujúce, veru. Klamala by som, keby som tvrdila, že mňa sa to nedotklo. Ale nakoľko si túto skutočnosť uvedomujem, každý deň sa to snažím doslova filtrovať. Facebook som vymazala pred piatimi rokmi, a som na to hrdá. Instagram som si nechala kvôli práci, ale tiež si o to občas koleduje (smiech). Odhliadnuc od toho, ja osobne si myslím, že stopercentná spokojnosť so sebou samým nemôže fungovať, ak má človek v sebe aspoň trochu zmysel pre estetiku (smiech). To, že sa žena cíti lepšie s mejkapom a vo vysokých lodičkách, tak prosím.

V starších rozhovoroch si spomínala, že si kvôli práci zabúdala na jedlo, obmedzovala spánok, raz si dokonca počas natáčania odpadla. Zmenilo sa odvtedy niečo v Tvojom prístupe k zdraviu?

Zmenilo sa veru. A veľa. Čím som staršia, tým si viac uvedomujem, že naše telo si skutočne zaslúži tú najlepšiu starostlivosť. Pochopila som, že zdravý životný štýl nie je len o chudnutí, ale o udržaní si dobrého fyzického aj psychického stavu. Začala som počúvať svoje vlastné telo a snažím sa ním viesť. Moje telo volá o pomoc formou akné. Nemám bezchybnú pleť, žiaľ... a áno, túžim ju takú mať. Ale odkedy som práve upravila ten vzťah k vlastnému telu a investujem do kvalitných potravín a naozaj dobrej kozmetiky, výsledky sa, našťastie, pomerne rýchlo dostavili. V tomto prípade je tá nespokojnosť voči samej sebe na správnom mieste.

Od začiatku kariéry nemáš problém verejne rozprávať aj o zdravotných problémoch, napríklad s potením. Prečo považuješ za dôležité otvárať aj zdanlivo tabu, no pritom prirodzené témy?  

Možno práve preto, čo som spomínala predtým, že dokonalosť neexistuje. A ak moje anomálie - nadmerné potenie a akné, pomôžu aspoň jednej žene k tomu, aby sa cítila na tomto svete sama so sebou o trošičku lepšie, tak to má celé nejaký význam. Pre mňa určite. Ja už iná nebudem.

Máš pocit, že ak niečo negatívne o sebe neodkomunikuješ sama, médiá i okolie to riešia ešte viac?

Musím sa priznať, že pred verejnosťou som sa zatiaľ nijako nemusela obhajovať. Čo sa týka súkromia, tí čo ma poznajú, vedia, že som dosť priamy človek a nerada sa zaťažujem nevypovedanými myšlienkami. Komunikácia je pre mňa základ každého vzťahu. A to sa snažím denne vštepovať aj do mojich dcér. Poznám ľudí, ktorí to nedokážu a myslím si, že nemajú šťastný život.

Svoje zdravotné problémy si pripisovala stresu, ktorý je spojený aj s tvojou profesiou. Čo ty a téma stres, odkedy si sa stala mamou?

Stres v mojom živote má dnes iný šat ako pred materstvom. Priority sa radikálne zmenili a s tým aj situácie, do ktorých sa denne dostávam. Dnes ráno som napríklad stresovala, či nám nezatvoria škôlku pred nosom. Nepamätám si ale, či sa mi pri tom potili ruky (smiech). Evidentne som nemala čas sa vôbec nad tým zamýšľať. Profesiu som nezmenila, iba sa k nej pridali deti. Stresujem sa menej, jasné, ale len preto, že momentálne nemám na stres tohto typu jednoducho čas.

O láske k sebe

Materstvo sa podpíše aj na tele, ako vnímaš tieto zmeny? Na Instagram si pridala fotografiu, z ktorej si pôvodne chcela vystrihnúť dekolt, no potom si si uvedomila, že "strie sú dôkazom toho najdôležitejšieho v Tvojom živote"...

Som žena, ktorá je predurčená k tomu, stať sa raz matkou. Moje telo vyprodukovalo dve živé, zdravé a krásne bytosti. Narodené dieťa nedokáže bez matky prežiť, je od nej závislé. A toto všetko sa odzrkadlí na tele ženy. Začína to tehotenstvom, pokračuje dojčením, nespaním, vypadávaním vlasov... a môžem pokračovať ešte dlho. Toto všetko vnímam ako tú najprirodzenejšiu vec na tomto svete. Ale ja osobne si myslím, že je absolútne v poriadku, keď žena – matka po tomto všetkom využije možnosti estetickej medicíny a zverí sa do rúk profesionálom, ktorí jej pomôžu prinavrátiť to, čo sa rozhodla stratiť pre to najkrajšie, čo od života dostala.

Čo si ako prvé predstavíš pod pojmom ženskosť a vnímala si to kedysi inak?

Ak by som sa mala dívať na ženu, ktorá vystihuje tento pojem, tak by bola jemná, pôvabná, no zároveň silná. Myslím si, že ju takto vidím, odkedy som ženskosť ako takú začala vnímať.

Za akú ženu sa považuješ?

Ťažká otázka... často sa vnímam inak, ako ma vnímajú ostatní. To, čo som doposiaľ v živote prežila, vnímam tak, že je to niečo, pred čím sa nedalo utiecť. A aby som prežila, musela som zaťať zuby a ísť ďalej. Nemala som na výber. Prijala som zodpovednosť za svoje činy. Tak to teda vnímam ja. Veľa ľudí mi ale vraví, že ma obdivujú, aká som silná. To netuším. Možné to je. Ale, pravdupovediac, neviem, či sa odvážim tvrdiť to o sebe. Jedno však viem! Túžim po tom, byť chápavou mamou a dobrou ženou pre svojho muža... brrr, sladké? Ale také by túžby mali byť, no nie?!

Stále si taká romantička, ako si sa opisovala kedysi?

V predošlej odpovedi sa to prejavilo... (smiech) Teraz som už taká zdravá romantička... myslím. Bývala som väčšia. Ale prestala som s tým. Na svoj romantizmus som vždy doplatila. (smiech)

Aké ženy túžiš vychovať zo svojich dcér? Sme my Slovenky podľa teba vo všeobecnosti vychovávané správne?

Výchova ako taká je generáciami iná. Bez ohľadu na pohlavie či národnosť. Moju mamu vychovávali inak, ako ona mňa. Ja vychovávam naše baby zase inak. Dôležitá je výchova rodiča, no moju osobnosť zo mňa vychováva spoločnosť, ktorou som sa obklopovala v čase dospievania až dodnes. Som pripravená učiť sa každý deň, a tak rada stretávam inšpiratívnych ľudí. Preto by som rada pripravila moje dievčatá na to, aby boli schopné sa v istom momente obklopiť tou najlepšou spoločnosťou, ktorá ich povedie ďalej.

Myslíš, že je v našej spoločnosti nastavené vnímanie žien správne?

Myslím si, že sme na správnej ceste. :)

Čo pre teba znamená sebaláska? Ako pracuješ na jej budovaní?

Sebaláska je tá najdôležitejšia láska, akú by človek mal pociťovať. Nech by to znelo akokoľvek egoisticky. Dlho mi trvalo, kým som to pochopila: Som JA, a pre moju existenciu som JA to najdôležitejšie. Ako môžem mať rada niekoho iného, keď nemám rada samu seba?

O vzťahoch 

Myslíš, že je láska k sebe podmienkou šťastných vzťahov? Hovorí sa napr. šťastná matka – šťastné dieťa.

Myslím si to absolútne! Preto som sa rozhodla pred pár rokmi ostať radšej slobodnou matkou...

Prežila si niečo, čo by nechcela asi žiadna – prešla si rozchodom počas tehotenstva. Ako si to vtedy prežívala, poddávala si sa obavám alebo si sa dokázala rýchlo vzchopiť?

„Spojiť nespojiteľné je nemožné..“ asi tak by som nazvala toto obdobie, až kým som nezistila, že som tehotná. Nebolo to ľahké, priznávam. Myšlienky, ktoré mi napadali každý deň, ma doháňali k plaču. Mala som inú predstavu o živote, o sebe, o partnerstve... bolo to celé pre mňa obrovské sklamanie. Brala som to ako ranu od života. Nechať si vziať dieťa bolo pre mňa ale absolútne neprijateľné, či už morálne alebo fyzicky. A každá myšlienka týmto smerom ma zabíjala. Prijať zodpovednosť za svoje činy bola jediná možnosť. Nech už by to bola akokoľvek ťažšia cesta životom. Preplakala som tak skoro celé tehotenstvo. Ale v okamihu, ako sa Melánia narodila, skončilo sa moje trápenie, moje obavy. Všetko to opadlo a môj život nabral iný, nádherný rozmer. Táto časť mojej minulosti je niečo, z čoho som sa poučila, ale už našťastie nie je súčasťou našich životov.

Aké ťažké bolo pre teba takéto rozhodnutie?

V tom momente to bolo to najľahšie rozhodnutie v mojom živote. Nakoľko som vtedy pojem sebaláska ešte nehanebne udupávala. Prijala som to celé tak, že nakoľko som si dovtedy nevedela vážiť samu seba, bolo mi z hora dané niečo, čo som si vážila viac než vlastný život a už by som nedovolila, aby tomu bolo ubližované. Až Melánia ma naučila sebaláske a prakticky ma zachránila. 

Tvoj príbeh je motivačný a inšpirujúci – ešte počas tehotenstva si stretla nového partnera, s ktorým máš dnes druhú dcérku a plánujete svadbu. Ako ste sa spoznali?

To, že som môjho Dominika stretla počas tehotenstva je vyfabulovaný bulvárny hoax! S Dominikom sa poznáme od roku 2012 a patril medzi mojich najbližších priateľov. Dominik od svojich šestnástich rokov cestoval po svete. Najskôr za štúdiom, potom za prácou. Mali sme spoločných priateľov a vždy, keď bol na okamih tu doma, sme sa stretli. 

Zblížili ste sa náhodou alebo si sa najskôr musela sama vyrovnať so svojou situáciou, aby si si si „pritiahla“ lásku? Ako to spätne vnímaš?

Dominik tu bol pre mňa vždy, aj keď tu nebol. (smiech) Toľkokrát ma zodvihol zo zeme a oprášil ma, aby som dokázala ísť ďalej. On ma vždy potichu miloval, len ja som na jeho lásku nebola pripravená. Je ale pravda, že som bola vlastne vždy zadaná, keď tu bol... a potom tehotná (smiech). Musím ale priznať, že oznámiť mu túto správu bolo to najťažšie. Nakoľko si to celé so mnou prežil. Myslela som si, že ho tým stratím. Že ma za to odsúdi. Ale Dominikova reakcia bola totálne šťastná. Aj keď mi po čase prezradil, že mu vtedy skoro vybuchlo srdce a myslel si to isté čo ja. Potom prišlo moje obdobie tehotenstva, pol roka po pôrode... prešiel čas, kedy som konečne dospela a pochopila som, aké sú skutočné hodnoty v živote človeka a ako má vyzerať pravá láska. Bola mi vlastne ponúkaná dlho pred tým, len som ju pre svoju nedbalosť nevidela. Každý deň ďakujem Bohu za to, že som Dominika mohla po šiestich rokoch v jeden krásny deň vidieť ešte raz, tentokrát inými očami. A vtedy sa to celé začalo...

Dnes už sú z vás snúbenci a rodičia dvoch šťastných dcér. Dúfala si vôbec v niečo také v najhorších chvíľach? 

Nie... chcela som ostať už navždy sama. Iba ja a Meli. A tak prišiel Dominik, a vysvetlil mi, že je to blbosť...(smiech)

Opíš, aký je tvoj život a vzťah teraz.

Oslobodzujúci, pretože je v našom spoločnom živote dôvera - najdôležitejší pilier nášho vzťahu.

Čo pre teba znamená šťastie?

Moja rodina. To, že sme všetci zdraví; že sme spolu.

Aké aktivity Ti robia radosť?

Šťastnou ma robia rána, keď sa dívam na to, ako sa prebúdzajú moje dievčatá. Nie je to časté – väčšinou budia ony mňa, a vtedy až taká šťastná nie som (smiech). Tá radosť v ich očiach, keď ma ráno zbadajú ako prvé, to je skutočne neopísateľné šťastie. A potom sú to večery, keď deti spia a my s Dominikom máme čas pre seba. To mám naozaj rada, vtedy som skutočne šťastná. Vychutnávam si, že ho tu konečne mám doma a každý deň si pripomínam, že to nie je samozrejmosť.

Aké sú tvoje sny?

Môžem úprimne priznať, že si svoje sny práve plním.